Chcem to vykričať celému svetu!! Ľudia sú pohodlná banda lenivcov! Nieže by ma to nejako tankovalo.. ono ma to vlastne ani netankuje. Totiž, vravím si, že sa už mi nemôže stať. Už som si zvykla, že keď sa má stať niečo dobré tak sa to stane hocikomu inému len nie mne. A stojím si za tým. No a keď sa začne kydať, tak šup na mňa... Ale nie o tom som chcela...
V poslednom čase na mňa doliehajú kacírske myšlienky. Nieže by mi bolo sveta žiť, však mladé som a už aj vek na to mám. Lenže ja sa prudko zatváram vo svojom svete. Teda ani môj dokonca nie je. Žijem uprostred seriálových postáv. Raz za čas prikrivká Gregory House a povie mi, aký beznádejný prípad som. Inokedy sa Sidney Bristow pýta na cestu k najbližším zloduchom. V slnečné dni tu rozoberám s Gilmorovie dievčatami ich milostné vzťahy, keď obloha plače tak riešim spolu s Gibbsom a "holubom" vraždy námorníkov. Po nudných večeroch operujem s Meredith Greyovou. Na obed sa zasmejem s Charliem a jeho príživníckym bratom Alanom, inokedy si rozčulujem nad intrigami rodiny Darlingovcov.
A potom sa prebudím a nestíham. A nič preto nerobím. Len sa pozerám do blba a vravím si: "Dievča, nechaj tak. Ono sa to spraví samo. Musí sa. Lebo ty nie z reality. Ty by si sa v nej stratila." A tak sa pýtam toho svojho premúdreho ja - to fakt? Fakt neviem vyjsť z tieňa? Postaviť sa pravde tvárou v tvár? Žiť ako normálny človek? Mimo ulity? A nie ako zaspatá Šípová Ruženka?
--> Zlato, ty si beznádejný prípad, a to stačí, že som výplod tvojej fantázie...
-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Ak má prísť nervové zrútenie, tak prosím. Každým dňom som k nemu bližšie. Potrebujem nejaké endorfíny.
Komentáre
uuuuf
heh
lalalaaa
lala
netrba sa bat housa
ale je to fun...